Príspevok A. Benkovej a kol. za materské školy Zraze dlhých nosov

Stojíme tu zoči-voči my, učitelia, lebo nám na našom školstve záleží... a tých , ktorí v ňom dlhšie zotrvajú, je stále menej a menej… Mnohí učiteľský život  skúsia, zažijú, … a odídu. V materskej škole sa  mladým, začínajúcim stredoškolákom pri 418 eurách a vysokoškolákom tiež pod 500 eur pracuje skvele. V triedach na jednom metri štvorcovom je viac detí než vo verejnom bazéne počas sezóny. Lebo kapacity nepostačujú a demografická krivka už dlhší čas láme rekordy. Čo tam po nejakých normách, psychohygiene, či dokonca  individuálnom prístupe k deťom.  Aj tých najmenších 2-3 ročných drobcov učiteľka (s výnimkou času okolo obeda) vzdeláva v počte 23 úplne sama, a teda je stále jednou nohou v base. A keď takto vydrží, už v 50-tke ju čaká skvelé prekvapenie – platový strop a ďalších 12 rokov až do dôchodku žiadny posun. Ak si ešte nebodaj spraví výšku, stáva sa drahou, a teda nežiaducou. Slovensko je v tomto úplná rarita. Všade na svete je vzdelanie výhodou, no u nás prekážkou.

Hnevá nás, že v celom školstve je chaotické financovanie. Peniaze, ktoré by mali ísť do škôlok pre naše deti, končia kdesi inde. Často ide aj o tisíce eur. Je úplný nezmysel, že rodičia detí platia tomuto štátu dane a ich peniaze nekončia pri ich deťoch, ale bohviekde. A takto nás obmedzujú aj pri zvyšovaní platov kreditmi. Oháňajú sa, aké možnosti má pre zvýšenie platu učiteľ, no realita je iná. Máte 29 kreditov a smola, lebo bez jedného sa nedá tankovať. Rovnaký rozpočet pre škôlku už niekoľko rokov proste nepustí.

Do budovy tečie, strecha je deravá, dvor sa za posledné roky, okrem podmáčania, nezmenil. Tak vypracujte  projekt. Nevadí, že príprava na prácu s deťmi vám zaberie zvyšok dňa, v noci je predsa na to  času dosť.  Zožeňte financie, dozrite na to, aby sa majetok štátu vašim úsilím pekne zveľadil a nik vám za to ani len nepoďakuje.

My učitelia materských škôl sme srdcom stále pri deťoch a táto práca nás napĺňa. Hnevá nás však, ako nám naše vlády už dlhodobo hádžu polená pod nohy. Dokedy to bude takto pokračovať? Dokedy bude školstvo na chvoste rebríčka tzv. priorít? Dokedy  nám budú vládnuť ľudia, ktorí to srdce nemajú? Lebo keby ho mali, peňazí v školstve by bolo dosť a školstvo by vyzeralo inak. Bude to zrejme dovtedy, kým do tej jamy, ktorú nám, učiteľom, naše vlády kopú, nespadne spolu s nami celá spoločnosť.

                                                                                                                               Andrea Benková a kol.