Získali sme veľa učiteľskej krvi. O koľko krvi sme však prišli?

 V bratislavskom Ružinove v Národnej transfúznej službe sa to dnes hemžilo učiteľmi, ktorí sa rozhodli darovať krv, aby upozornili na neúnosnú situáciu v našom školstve. Mnohí prišli z vlastného presvedčenia, niektorých podporilo aj vedenie školy. No boli aj takí, ktorí ostali vo svojom snažení na školách osamotení. Niektorí ich kolegovia sa dali nátlakom a vyhrážkami presvedčiť, aby dnes neprišli. Prečo?

Je síce známe, že zriaďovateľ či krajský školský úrad je pre riaditeľa často druhým mlynským kameňom. Ale je predsa našou spoločnou učiteľskou i riaditeľskou úlohou nepripravovať školstvo o „krv“. Už si nemôžeme dovoliť stratiť ani kvapku, stav je kritický!

Srdečná vďaka všetkým tým, ktorí podporili Deň zdravia, a...

...pár slov tým, ktorí používajú strach ako nástroj moci.

(Reakcia na list pána Norberta Kyndla zamestnancom školy a riaditeľom škôl)

„.........Nechápem z akého dôvodu ide riešiť IBU to, čo majú v dobre spravovanej spoločnosti riešiť odbory a aj nové odbory. Neviem o tom, že u nás existuje nejaké IBU.

Pojem "tichý štrajk" legislatíva a Zákonník práce nepozná, je to len chaos, ktorý má vytrestať žiakov, rodičov a učiteľov, ktorí si budú plniť povinnosť a budú učiť a ešte aj suplovať a v konečnom rade a vedenia škôl, ktoré budú riešiť absenciu v školách a zabezpečovať suplovanie.

Oficiálny štrajk má svoje pravidlá, s ktorými IBU nemá nič spoločné. Pýtam sa, koho partnerom na rokovanie je IBU?

Požiadal by som do budúcna, aby takéto aktivity boli riešené len s členmi NŠO /ak ich nečinnosť musí nahrádzať IBU/ a ostatných zamestnancov nechať pracovať podľa vlastnej vôle a nenútiť ich narúšať vyučovanie výzvami rôznych iniciatív.

Je to všetko o zodpovednosti a koordinácii. A o dobre spravovanej škole.....

S pozdravom

Norbert Kyndl
Gymnazium Ladislava Novomeskeho
Tomasikova 2,
827 29 Bratislava“

 Veľmi dobrá poznámka, vlastne hneď niekoľko, pán Kyndl. Ako píšete, zvolebnieva sa, a tak mnohí viac ako inokedy pociťujú politické tlaky, aby si zachovali „čistý“ štít pred svojím zriaďovateľom. Ak sa Vám zdá, že je to chaos, je to úplne v poriadku, pretože je to číra snaha o pohyb, ktorý je len reakciou na dlhé stagnovanie a neschopnosť nášho školstva pohnúť sa dopredu.

Je pre mňa viac ako nepochopiteľné, ako je možné, že niektorí riaditelia, ktorí sú súčasťou radov učiteľov, sa dokážu postaviť proti akejkoľvek snahe niečo zlepšiť. Dokážeme vôbec v takomto prostredí vychovávať deti, ktoré budú schopné samostatne myslieť a slobodne hovoriť?

  Za štyri roky pedagogickej praxe som nadobudla dojem, že organizovanosť, ktorá Vám chýba v prípade IBU, v našich očiach zlyháva. Doteraz nedosiahla nič iné ako iba chabé plátanie malých dier; bezbrehé míňanie peňazí na veci, ktoré neslúžia žiakovi ani učiteľovi; proforma podporu, ktorá sa im viac vysmieva ako pomáha..

A tak sa azda naivne pýtam, či je vôbec možné v 21. storočí v situácii, v ktorej je naše školstvo:

1. nechápať, prečo vznikla IBU,
2. používať najprízemnejšie praktiky zastrašovania ľudí, s ktorými zdieľate ten istý cieľ, a teda „zodpovednosť, koordináciu a dobre spravovanú školu“.

Na takejto škole by nemal panovať strach, ješitnosť a stagnácia

                                                       Nataša Burcinová, bývalá učiteľka, momentálne doktorandka na FiF UK