Čo ešte poviete, pán Draxler?

25.11.2015 17:22
Čo ešte poviete, pán Draxler?
Keď sa 5. novembra uskutočnil Zraz dlhých nosov, minister Draxler komentoval Iniciatívu bratislavských učiteľov (IBU) slovami: „Obávam sa, či existencia rôznych krátkodobých iniciatív, ktoré fungujú skôr pre mediálny efekt, nie je v tomto ohľade aj kontraproduktívna, pretože v konečnom dôsledku oslabuje dlhodobý záujem verejnosti.“ O dva týždne neskôr vznikli ďalšie iniciatívy v Žiline a Banskej Bystrici, do Dňa zdravia sa zapojilo 230 škôl a už aj na MŠVVaŠ SR muselo byť jasné, že medzi učiteľmi panuje nespokojnosť.
Ministrovi to nedalo a večer 19. novembra v Správach a komentároch
https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/7772/80892 využil osobnú neprítomnosť jedného zo zástupcov IBU na sarkastickú poznámku: „Vyzerá to tak, že Iniciatíva má dvoch ľudí, ktorí sú schopní ísť pred kameru...“ IBU nie sú len dvaja ľudia. Vlado Crmoman a Braňo Kočansú síce zodpovední za styk s médiami, ale nás – radových učiteľov, ktorí nemajú ambíciu robiť politiku, len chcú učiť v dôstojných podmienkach a rozhodli sa pre to niečo urobiť – je oveľa viac. Mimochodom, mediálne výstupy ministra pripravuje mediálny servis MŠVVaŠ SR v počte 10 zamestnancov a iné odbory na ministerstve pracujú na prepočítavaní medzinárodných štatistík len preto, aby sa zlepšil mediálny obraz a pôsobenie tejto vlády v oblasti školstva.
Na výrokoch súčasného ministra školstva nás však viac zaskočil iný fakt. V každom svojom vystúpení síce uznal opodstatnenosť našich požiadaviek, no vždy si našiel príčinu, prečosa nedajú splniť. Akosi mu nenapadlo zamyslieť sa nad tým, kto je vo vláde na to, aby presadzoval požiadavky svojho rezortu. Nedá nám nespomenúť, že učitelia by boli hrdí na ministra, ktorý by bojoval za svoj rezort, dokázal presvedčiť kolegov vo vláde o opodstatnenosti nárokov svojho rezortu a v prípade potreby by dokonca dokázal obetovať aj ministerskú funkciu.
Druhý zarážajúci moment, ktorý zaznel v spomínanej diskusii, bolo podmienenie zvýšenia financií do školstva istotou, „... že máme systém kontroly kvality v slovenskom školstve, tak aby sme vedeli zadeklarovať politickým partnerom alebo zvyšku verejnosti, či tie peniaze sa naozaj aj účelne minú. Potrebujeme vedieť, ako idú finančné toky, potrebujeme si my na ministerstve odkontrolovať, čo sa presne na školy dostane, takisto potrebujeme vedieť, ako sa na školách učí...“
Pýtate sa, ako je možné, že človek, ktorý od leta 2014 pôsobí v rezorte školstva – najprv ako poradca, neskôr ako štátny tajomník a od 25. novembra 2014 ako minister – si kladie takéto otázky? Pýtate sa oprávnene, lebo takéto otázky od ministra, ktorý má priamo na ministerstve 1 699 zamestnancov a celý tím poradcov, a napriek tomu nepozná systém organizačnej, finančnej a odbornej kontroly, považujeme za veľmi neprofesionálne.
Minister Draxler v diskusii pokračoval zbytočným útokom na učiteľov. V tejto súvislosti kritizoval používanie pracovných zošitov a naznačil, že mnohí učitelia ich využívajú, aby nemuseli sami učiť. Odhliadnuc od toho, že pracovné zošity sú bežne využívaným vyučovacím prostriedkom vo všetkých moderných európskych školách a snahou moderného učiteľa je pôsobiť v rámci vyučovacej hodiny ako facilitátor, by bolo korektné, keby pán minister pri kritických vyjadreniach na adresu učiteľov uvádzal, z akých oficiálnych analýz vychádza, keď paušalizuje a hodnotí ich prácu.
Čo dodať na záver? Pán minister, my učitelia sme už začali verejnosti vysvetľovať, aký je celospoločenský prínos našej práce, neváhajte a pridajte sa k nám.
                                                                              
                                                                                                 Iniciatíva bratislavských učiteľov